Program Collossea je už teraz naozaj tvrdými hudobnými akciami natrieskaný tak, že je problém to stíhať, ale balík „dva kusy z Austrálie, dva z USA“ som si ujsť nenechal. Rozhodol som sa hlavne vďaka brutal deathmetalovým DISENTOMB od protinožcov, ich už vyše tri roky starý druhý album „Misery“ je v rámci žánru svojským, atmosférickým a veľmi ponurým dielom toho najkrutejšieho kovu smrti. Zvyšok, resp. hlavná časť ponuky bol deathcore, ktorý ma vie osloviť vlastne len vtedy, keď kapela hrá skôr čosi ako moderný death metal a predáva ho pod týmto marketingovým označením. Pár „ortodoxnejších“ DC spolkov som však naživo videl tiež a viete ako je to – doma by som si ich pustil len na chvíľu, ale naživo nakladajú. Hlavnú „hviezdu“ programu CARNIFEX som tu u nás videl v lete pred troma rokmi, boli dobrí, tak prečo si ich nezopakovať. Od AVERSIONS CROWN som si doma pred koncertom vypočul pár skladieb, slušné, OCEANO som už poznal a celkom som tušil, že ak aj nestrhnú na nahrávke, naživo môžu byť zážitok.

Prišiel som rovno na začiatok akcie. Hrať sa začalo o 18:20 pred pár desiatkami ľudí, čo veštilo prúser, chcelo to 180 platiacich, aby akcia skončila na nule. Vo finále bolo čosi vyše stovky. Tí, čo prišli neskôr, mohli ľutovať, že nevideli DISENTOMB, kvarteto z austrálskeho Brisbane, ktoré svojou hudbou vytrhalo dieru do temno-ohnivého podsvetia pre všetkých fanúšikov vážneho metalového extrému. Frontman Jordan James situáciu nijako jedovato nekomentoval, naopak niekoľkokrát poďakoval za odozvu a preslovy medzi skladbami bolo to jediné, čo sa u neho podobalo ľudskému hlasu. Temné posolstvá textov už zneli v ťažkých growloch a výlevkách zabudovaných do náklepov s prepracovanou gitarou, striedajúcou tóny tak, že ich nestíhate sledovať, a drvivých pohrebných slamovačiek. Ak poznáte scénu v Brisbane, viete, že tamojšie spolky, na čele povedzme s experimentátormi PORTAL, budujú na atmosfére z akýchsi zlobných, nepochopiteľných alebo desivých dimenzií, a práve táto atmosféra je aj pridanou hodnotou k predsa len klasickejšiemu a tradičnejšiu brutalitu vyznávajúcemu death metalu DISENTOMB. Hrali z albumov „Misery“ a predošlého „Sunken Chambers Of Nephilim“, tuším aj nejakú novú skladbu. Výborná kapela hneď na začiatok, nabudúce ju neprepaste.

Z Brisbane boli aj ďalší účinkujúci, AVERSIONS CROWN. Existujú od roku 2010, hrajú ako kvinteto a ich vokalista je tuším najukecanejší typ, akého som kedy na pódiu videl. Vysmiaty chlapčisko mlel medzi skladbami takou kadenciou, že by sa sfleku mohol zamestnať ako vyvolávač na dražbe. Inak disponoval solídnym portfóliom ručania, growlovania i vyšších revaných polôh. AVERSIONS CROWN zahrali dobrý koncert, hudobne je to taký atmosférický deathcore s kopou nálad, aj takých emotívno-nepríčetných. Veľa melódií, zdravý podiel pomalších pasáží, nejaké tie sample. Slušne vymyslená, vcelku hlavne dosť nadupaná a útočná hudba. Naživo u nich trochu príliš hlavné husle hrali časté breakdowny. Na tých deathcore stojí, takisto si bolo treba zvyknúť na výrazne triggerované bicie, ale fakt je, že bavili hlavne tam, kde boli najviac metal. Miestami priam black metal, a inde zase zaujímavý efekt vytvárali mixy temnej atmosféry, zasekávačiek a krákania. Fanúšikovia si to užili a ja vlastne tiež.

Od nástupu AC už hudba pochopiteľne bola v znamení strunových nástrojov s vyšším než klasickým počtom strún, gitár s hmatníkmi, na ktorých by mohli pristávať lietadlá, veď viete, deathcore. OCEANO z Illinois mali obzvlášť hutný zvuk, v mnohých posekaných momentoch zneli skoro ako MESSHUGGAH na steroidoch. Kameňom úrazu trochu bolo, že hudba tejto štvorice je stavaná hlavne na breakdownoch, v ktorých sa človeku, ktorý hudbu OCEANO až tak zmáknutú nemá, môžu skladby strácať. Väčšinou ťažké, stredné tempá, vyznievajúce neraz disharmonicky, k tomu náklepy, občas hodené do harmónií akéhosi technického hybridu death a black metalu. Nasekanej hudbe dodávajú atmosféru dramatické, znepokojivé podmazy, ale myslím, že hlavnou devízou tohto spolku je veľmi unikátny vokalista Adam Warren. Sympatický chlapík s takým nejakým „r’n’b soul“ šarmom kuchára z kultového animáku má v hrdle nevídaný zverinec. Predstavte si niekoľko typov BDM vokálov, neraz skutočne kanálových, ale s deathcoreovým frázovaním, a máte tu celkom nový zážitok. K tomu niekoľko vyšších zúrivostí, a vo výsledku si poviete, že túto atmosférickú nasekanú surovosť sa proste vidieť oplatilo. Ako som zachytil, hrali z najnovšieho albumu „Revelation“ a aj z troch predošlých, a Adam medziiným fanúšikov pochválil za to, že prišli, lebo „ktovie, kedy zase prídeme na Slovensko.“

CARNIFEX z kalifornského San Diega to stihli už po necelých troch rokoch a ako hviezdy večera na záver celkom ohromili výpravnosťou celej šou. Nie že by minule nemali nič podobného, ale aktuálny svetelný, dymový a laserový park by sa uživil hádam aj u DIMMU BORGIR. Inak by som mohol zopakovať svoje dojmy z minula – dobrá v podstate extrémna banda, ktorá aspoň v novšej tvorbe ako keby brala ohľad aj na ľudí, ktorí deathcore zase až tak nevyhľadávajú a na svoju stranu si ich stiahne napríklad aj melodickými deathmetalovými jazdami alebo bohatým sólovaním. Program bol sčasti postavený na najnovšom albume „Slow Death“, popri ktorom CARNIFEX siahli aj hlbšie do minulosti. Brutalita, melodika a také nejaké rozzúrené „emo“, ktoré v hudbe týchto kapiel počujem, fanúšikov rozdivočilo a až nepochopiteľne sa to celé zaobišlo bez prídavkov. (Nevadí, tie sme potom v stredu „vydusili“ z naozaj veľkých legiend trochu iného žánru.) Celkom som sa čudoval, že žáner, ktorý je u mladej generácie naozaj „veľký“, pritiahol do KE skôr poskromne ľudí, ale „insiderskejšie“ info hovorí, že deathcore melie z posledného a detiská aktuálne žerú slam, no, to sa teda podarilo.

Foto: Laci Schürger